Zápis do prvého ročníka
Deň 8. február bol pre mnohých z nás úplne obyčajný deň. Zaneprázdnení svojimi povinnosťami, sme si možno ani neuvedomili, že je streda. Našim najväčším škôlkarom však bolo dávno jasné, že pre nich je tento deň dôležitý. Bodaj by nie! Veď museli cudzie pani učiteľky presvedčiť, že sú na školu dostatočne pripravení. Vďaka svojej veľkej snahe a odbornej spôsobilosti pani učiteliek, ktoré ich pripravujú nie len na zápis, to pre nich snáď nebolo až také ťažké. Veď v škôlke intenzívne precvičovali každý deň svoje vedomosti z rôznych oblastí, či už matematickej, pamäťovej, hudobnej, recitátorskej. Že sa tomu venovali naozaj seriózne po celý čas, že ani chvíľku nezaháľali bolo vidieť pri zápise do 1. ročníka. V spomínaný deň si mohli v doobedňajších hodinách vyskúšať školské lavice a pozorovať prvákov, čo sa stihli za pol roka sedenia v škole naučiť. Aby čakanie na zápis nebolo dlhé o zábavu predškolákov sa postarali rôzne rozprávkové hodnoverné postavičky.
Do prvého ročníka sa zapísalo 20 detí. Rodičia štyroch detí požiadali o odklad školskej dochádzky.
So zápisom a úlohami s ním spojenými sa deti popasovali statočne. Ich očká žiarili nedočkavosťou. Čo to od nich v tej škole budú chcieť? Niektorí prichádzali smelo a usmiatí, iní zasa neisto a ustráchaní. Dôležité však je, že svoje úlohy úspešne splnili. Veľmi pekne počítali, kreslili a recitovali ale aj spievali. No bola som milo prekvapená, že mnohí už poznajú niektoré písmená. Pri každej otázke porozmýšľali a mala som pocit, že sa riadia latinským príslovím: DOBRE HOVORIŤ MôŽE IBA TEN,KTO VECI DôKLADNE ROZUMIE. Bolo vidieť, že si všímajú veci okolo seba a v mnohých veciach majú jasno. Za svoj výkon dostali malú odmenu a pamätný list, ktorý im bude aj po čase pripomínať tento deň.
Verím, že škola pre nich nebude strašiakom, že medzi nás budú chodiť s radosťou a my starší im budeme dobrým príkladom. Na ich ceste za vzdelaním im želáme, aby sa riadili výrokom NIE PRE ŠKOLU, ALE PRE ŽIVOT SA UČÍME.